História transplantácie srdca

Prvú úspešnú transplantáciu srdca u človeka uskutočnil 3. decembra 1967 v KapskomMeste Juhoafričan Christiaa Neethling Barnard.

Barnardovýmpacientom boll 54-ročný Louis Washkansky, litovský Žid, ktorého rodina sa eštepred 2. svetovou vojnou presťahovala do Južnej Afriky. Washkansky mal za seboutri infarkty a jeho srdce bolo nenapraviteľne poškodené. Barnardovu ponuku natransplantáciu prijal a čakalo sa len na vhodného darcu.

Keď muchirurg Christian Barnard navrhol, aby sa stal „pokusným králikom“ prvejtransplantácie srdca v histórii ľudstva, neváhal ani sekundu.

„Pre umierajúceho človeka nie je ťažké sa rozhodnúť. Vie, že je na konci. Keď vás naháňa lev na brehu rieky plnej krokodílov, vrhnete sa do vody v presvedčení, že máte šancu dosiahnuť druhý breh. Bez leva by vám to ani nenapadlo,“ opísal neskôr Washkanského rozhodovanie chirurg Barnard.

Washkanskému za deväť hodín krajného sústredenia vložili do tela cudzie srdce. Predtým patrilo 25-ročnej Denise Darvallovej, ktorá umrela pri autohavárii.

Kolektív lekárov na II. chirurgickej klinike Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, pod vedením akademika profesora MUDr. Karola Šišku, DrSc. a doc. MUDr. Ladislava Kuželu, DrSc., uskutočnil 9. júla 1968, prvú transplantáciu ľudského srdca s mimotelovým obehom krvi, v strednej a východnej Európe.

Slovenskí lekári ako prví v bývalom Československu vložili pacientke do hrude nové srdce. Transplantácia srdca sa uskutočnila v Bratislave, necelý rok od chvíle, keď legenda srdciarov Christian Barnard,3. decembra 1967, transplantoval srdce prvému človeku na svete. Bola to, po Barnardovej, v poradí 24. transplantácia srdca na svete. Podieľal sa na nej 15-členný tím lekárov a zdravotníckeho personálu

Darcom srdca bol 46-ročný muž, ktorý utrpel smrteľné poranenie mozgu pri páde z balkóna. Operácia trvala viac ako päť hodín. Šancu žiť dostala 54-ročná pacientka, ktorá však krátko po operácii zomrela na následky iných ochorení.
Zdroj: TASR

Prvú úspešnú transplantáciu srdca v bývalom Československu a v celom vtedajšom východnom  bloku uskutočnil 31. januára tím dvadsiatich odborníkov, na čele  s vtedajším  šéfom IKEM Vladimírom Kočandrlem, Jurajom Fabiánom a kardiochirurgom Pavlom Firtom, hlavným operatérom, v pražskom Inštitúte klinickej a experimentálnej medicíny (IKEM). Príjemca žil s druhým srdcom 13 rokov a zomrel na zlyhanie obličiek v dôsledku dlhodobého farmakologického zaťaženia organizmu.

Prvej transplantácii srdca predchádzala dôsledná a zodpovedná príprava.
V roku 1994 sa etablovala v bývalom Ústave kardiovaskulárnych chorôb,  neformálna multidisciplinárna pracovná skupina "Transplantácia srdca", ktorej vznik inicioval a následne viedol prof. MUDr. Juraj Fabián, DrSc.

Príjemcom srdca bol vtedy 58-ročný pacient, ktorý po transplantácii žil plnohodnotný život necelých 10 rokov.

Anestéziu riadila primárka Oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny MUDr.Ingrid Olejárová a operačný tím viedol prof. MUDr. Viliam Fischer, CSc.,FISC. 

Krátko na to sa v Ústave uskutočnila ďalšia  transplantácia srdca a následne na tieto aktivity nadviazali pracovníci Detského kardiocentra (v súčasnosti  pracoviska NÚSCH, a. s.), ktorí tiež uskutočnili úspešnú transplantáciu srdca dieťaťa so zlyhávajúcou dilatačnou kardiomyopatiou.

V roku1998 sa spustil systematický  Program transplantácie srdca dospelýcha detí, ktorý funguje nepretržite bez jedinej prestávky doposiaľ.