Darovanie orgánov je prejav mimoriadnej ľudskosti a bezhraničnej lásky k blížnemu.
Potenciálnym darcom orgánov je každý z nás vďaka takzvanému predpokladanému súhlasu.
Darovanie orgánov je legislatívne je upravené zákonom 576/2004 Zb. o zdravotnej starostlivosti a odborným usmernenie MZ SR č. 28610/2006 OZS o darcovstve, odberoch a transplantáciách.
Darcom orgánov môže byť každý z nás, kto počas života písomne neodmietol darovanie orgánov po smrti, ak je náš zdravotný stav a spôsob života pre darcovstvo orgánov prijateľný. Posúdenie je v kompetencii lekárov.
Darcom orgánu môže byť človek žijúci alebo mŕtvy.
Žijúci darcovia môžu darovať za prísnych legislatívnych podmienok jednu obličku a časť pečene.
V prípade žijúcich darcov je nutný vždy informovaný súhlas - darca musí podpísať súhlas s darovaním a skutočnosťou, že sú mu známe všetky riziká súvisiace s odberom.
Rozhodnutie darovať orgán musí byť dobrovoľné, potenciálny darca musí absolvovať kompletné medicínske, psychologické a sociálne zhodnotenie, operačný výkon nesmie darcu ohroziť ani v bezprostrednom období ani dlhodobom časovom horizonte.
Žijúci darca má vždy právo od svojho rozhodnutia odstúpiť. Základným princípom je, že prospech zdravia príjemcu musí prevažovať nad potencionálnymi rizikami a ujmou pre darcu.
Odber a transplantácia s cieľom finančného zisku alebo iného majetkového prospechu sú legislatívne zakázané.
Mŕtvym darcom môže byť každý človek, u ktorého je objektívne potvrdená smrť mozgu, t. j. vyhasnutiu všetkých mozgových funkcií, a ktorý počas svojho života nevyjadrí svoj nesúhlas s darovaním orgánov po smrti.
Nevyhnutnou podmienkou pre zrealizovanie odberu orgánov je mozgová smrť možného darcu – úplná a nezvratná strata všetkých funkcií mozgu, kedy nie je možné za žiadnych okolností túto činnosť obnoviť. Tento súhlas je zakotvený v právnej legislatíve Slovenskej republiky.
Za kritérium smrti jedinca považuje mozgová smrť, teda úplné a nenávratné zastavenie činnosti mozgu. Stanovenie mozgovej smrti je u nás legislatívne dané. Určuje ich Zákon o zdravotnej starostlivosti 576/2004 a postup pri určovaní mozgovej smrti stanovuje zákon NR SR o zdravotnej starostlivosti277/1994 § 52 a odborné usmernenie MZ SR o odbere orgánov z tiel mŕtvych č.SZS-4391/1996 - Po uverejnení v čiastke č. 1-2/1997 Vestníka MZ SR. Mozgová smrť je právne uznaná ako smrť jedinca, musí byť diagnostikovaná trojčlennou komisiou (neurológ a anestéziológ s atestáciami II. st. a ošetrujúci lekár). Lekári, ktorí diagnostikujú mozgovú smrť, nesmú byť zainteresovaní na priebehu transplantácie.
Rodina i lekársky personál sú konfrontovaní so skutočnosťou, že pacient, ktorého život už nie je možné zachrániť, naopak má možnosť zachraniť darovaním orgánov iného človeka. Nie každý zomretý pacient je vhodným darcom orgánov. Z medicínskeho hľadiska nesmie byť darovaný orgán postihnutý ochorením, vylúčiť sa musí riziko prenosu infekčného a nádorového ochorenia.O vhodnosti darcu rozhoduje lekár.
Jeden mŕtvy darca môže zachrániť alebo významne zlepšiť kvalitu života až 9 ľuďom Môžu sa odobrať: 2 obličky, 1 srdce, 1 pankreas,2 pľúcne laloky, 2 pečeňové laloky, 1 tenké črevo). Srdce môže byť poskytnuté len jednému príjemcovi, obličky, pečeň a pľúca sa dajú rozdeliť pre dvoch prijímateľov.
Na Slovensku neexistuje register darcov orgánov.
Ten, kto súhlasí s darovaním orgánov po svojej smrti, sa nemusí registrovať nikde. Je však nesmierne dôležité o tejto téme – téme darovania orgánov po smrti, na záchranu iných ľudských životov – hovoriť s najbližšími, vyjadriť nahlas svoju vôľu, svoj názor. Rodina môže následne našu vôľu naplniť.
Ten, kto nesúhlasí s darovaním orgánov, musí byť zaregistrovaný v registri osôb odmietajúcich darovanie orgánov po smrti, v Národnej transplantačnej organizácii.
Dostupnosť informácií: http://www.nto.sk/index.htmlhttp://www.transplant.sk/
Zaujímavé informácie nájdete aj na stránke : https://www.transplantaciapecene.info/odberovy-program/odkial-pochadzaju-organy-urcene-na-transplantacie.html
