Je za mnou ďalšia, tak trochu iná Pohoda. Tretia bez alkoholu (ďakujem za pochopenie všetkých čo na mňa zakričali „Daj si so mnou!“ a akceptovali moje odmietnutie) a druhá strávená v Dr. Stane, kde som odmoderoval za dva dni 10 diskusií s tým najlepším čo slovenské lekárske školstvo vypľulo.
Neviem si predstaviť na akom inom mieste ako na Pohode sa príde počas dvoch dní pozrieť viac než tisíc ľudí na diskusie s top slovenskými lekármi, ktorí hovoria o najakútnejších zdravotných problémoch slovákov. Mimochodom: väčšine z nich sa dá predísť a úplne odstrániť, alebo minimalizovať ich následky. Neviem si predstaviť lepšie miesto ako Pohodu, kde dokážete v tak krátkom čase upriamiť pozornosť ľudí na problémy pacientov žijúcich so sklerózou multiplex, rakovinou či cukrovkou.
Keď nám lekár z transplantačnej kliniky rozprával o tom, že je dôležité povedať svojim príbuzným o tom, že vyslovene chcete aby vaše orgány pri prípadnej predčasnej smrti mohli byť odobraté a darované niekomu kto ich súrne potrebuje, mal som guču v krku. (Až v jednej tretine prípadov sa stáva, že príbuzní, aj keď to zákon umožňuje – ak nie ste v zozname Nedarcov – si neželajú, aby vaše orgány boli odobraté a darované človeku na pokraji smrti).
Sedela tam s nami pacientka, ktorá už desať rokov žije v transplantovaným srdcom. Z publika dostala otázku:„Nie je náročné a zaťažujúce žiť s darovaným orgánom, keď to so sebou prináša zdravotné komplikácie a denné užívanie liekov potláčajúcich imunitu, aby telo orgán neodmietlo?“
Ona odpovedala:„Keď som čakala na transplantáciu, bola som po 4 rokoch náročnej liečby, srdce mi nefungovalo, pravidelne som sa nevedela nadýchnuť, bola unavená a kolabovala. Transplantácia bola posledná možnosť ako mi zachrániť život. Verte mi, že to nie je zaťažujúce, je to úžasné. Už len to, že vôbec žijem.“
Vtedy sa vo mne niečo zmenilo. Áno, aj pri ďalších diskusiách som problémy o ktorých sme hovorili zľahčoval, snažil sa na ne dívať z humornej stránky a nachádzať v nich vtipné detaily. Čoraz viac som si však uvedomoval, aké to musí byť dostať sa do ohrozenia života, alebo v ňom zotrvávať denno-denne niekoľko rokov, pretože máte rakovinu, cukrovku, či silnú alergiu.Uvedomil som si, že aj keď si môžeme myslieť o našom zdravotníctve čo chceme, v ambulanciách, poliklinikách a nemocniciach na Slovensku sú stovky ľudí, čo robia svoju prácu s obrovským nasadením, láskou a venujú sa špičkovému výskumu na svetovej úrovni.
Uvedomil som si, že hovoriť o zdravotných problémoch – aj takých akými sú problémy v sexe, s hnačkami či stresom a vyhorením je dôležité. S rodinou, známymi a najmä s vašim lekárom.Uvedomil som si, že bolesti brucha, preháňanie, únava či zvýšené teploty, ak sú prítomné dlhodobo, môžu byť príznakom ťažkých ochorení, ale aj to, že ak si ich všimneme a prekonzultujeme s lekárom včas, je obrovská (v mnohých prípadoch 80-100 percentná) nádej na kompletné uzdravenie, alebo aspoň roky plnohodnotného života s ochorením pod kontrolou.
Chcem sa poďakovať Pohode, ktorá poskytla priestor a koncentráciu mladých, starých, každopádne však usmiatych a zvedavých ľudí.Najmä sa však chcem poďakovať Helene Šurinovej, ktorá spolu so svojím tímom z Amedi dala Dr. Stan dokopy a priviedla naň topku slovenského špecializovaného lekárstva.
Ďakujem aj za to, že tam mohla v prvý večer vystúpiť aj topka slovenského standupu zo SILNÉ REČI stand-up comedy shows našou showkou Súboj komikov.
A čo som sa naučil?
Že PREBOHA nefajčite. Všetky ochorenia mali jeden spoločný prekurzor – fajčenie.
Plus teda treba aspoň 15 minút denne cvičiť alebo sa hýbať a nežrať všetko a veľa.J
Ján Gordulič (oficiálna stránka)